Do galérie Marec mesiac knihy boli pridané fotografie.

Marec – mesiac knihy je na konci a s ním aj aktivity, do ktorých sa mohli naši žiaci počas celého mesiaca zapojiť a získať peknú odmenu. 26.marca sme počas dopoludňajšieho programu tieto aktivity spoločne ukončili a vyhodnotili. Ocenili sme víťazov súťaží NAJ kniha, NAJ záložka  a Hádaj, kto som.  V anketách sme si vypočuli rôzne zaujímavosti o knihách a záložkách. O kultúrny zážitok sa postarali svojimi prednesmi víťazi školského kola súťaže Hviezdoslavov Kubín a žiaci 8.B so svojou scénkou o Jankovi Hraškovi, ktorému bol, mimochodom, venovaný celý tento deň.  A ako vyzeral náš Deň s Jankom Hraškom? Na vyučovacích hodinách sme počítali fazuľky, vypĺňali tajničky a pracovné listy o Jankovi Hraškovi, v jedálni nám pani kuchárky uvarili hrachovú polievku a všetci sme sa obliekli dozelena. Tento monotematický deň bol ukončením nášho spoločného celomesačného snaženia, počas ktorého sme sa opäť niečo nové naučili, príjemne sa zabavili a tí, ktorí nelenili, si domov odniesli aj pekné odmeny. Už teraz sa tešíme na budúci rok.  

Dňa 21.3.2018 sa začína s výstavbou novej telocvične v areáli školy. Prosíme preto rodičov, aby poučili svoje deti o zvýšenej bezpečnosti pohybu v škole. Deti sú poučené aj triednymi učiteľmi. Pohyb v areáli školy mimo vyučovania je len na vlastnú zodpovednosť! Zároveň upozorňujeme, že v okolí školy bude obmedzená premávka, ak je to možné, prosíme rodičov, aby nechodili autami do areálu školy.  Ďakujeme za pochopenie.

V dňoch 22. – 23. marca 2018 sa v priestoroch Základnej školy na Kúpeľnej ulici v Prešove konalo okresné kolo súťaže v umeleckom prednese poézie a prózy Hviezdoslavov Kubín. Zúčastnili sa ho aj naši žiaci, víťazi školského kola, a v silnej konkurencii obsadili pekné 3.miesta v nasledujúcich kategóriách:

Ľuboslava Čuchranová (7.B) – III. kategória – próza – 3.miesto

Nikola Andraščíková (2.A) – I. kategória – poézia – 3.miesto

Tatiana Čechová (7.B) – III. kategória – poézia – 3.miesto

Našim recitátorkám srdečne blahoželáme a prajeme veľa ďalších úspechov!

Mgr. Jenčová Slavomíra

Dňa 22.3. 2018 sme si pripomenuli Svetový deň vody. Učitelia a žiaci sa vyobliekali do modrej farby. Žiaci všetkých ročníkov pod vedením svojich triednych učiteľov vyzdobili dvere svojej triedy. Počas dňa si dopriali pohár čistej vody. Všetci si na výzdobe dverí dali veľmi záležať. Každé dvere boli výnimočné, originálne, veselé, milé, súmerné, vtipné, farebné, výchovné, poučné, živé, umelecké,vodnaté, odborné, praktické, rozprávkové, prírodné, usmievavé, kreatívne, éterické, premyslené a krásne. 

Zima by už mala byť na odchode, keďže sa jej stále nechce, jarnú náladu nám pomáha vytvoriť aj naša krásna výzdoba vo vestibule školy.

Dňa 22.3.2018 sme sa zúčastnili Okresného kola Biblickej olympiády, ktorá sa konala v priestoroch farnosti Kráľovnej pokoja v Prešove. Súťaž sme začali modlitbou a pokračovala piatimi súťažnými okruhmi. Najviac nás potrápilo 3. kolo, v ktorom sme mali z obrázkov poskladať príbeh. Nakoniec sme zvládli všetky kolá s potrebným počtom bodov k postupu. Umiestnili sme sa na 4. mieste z ôsmych súťažných družstiev. Naše družstvo tvorili: Dušan Baloga z 9.A, Jana Blizmanová z 9.B, Marko Blizman z 5.B. Hoci sme nevyhrali, domov sme išli o niečo múdrejší a už teraz sa tešíme na ďalší ročník.

Je marec, mesiac knihy. Aj my, žiaci 8.B, radi čítame a sme ešte radšej, keď niekto číta nám.Na hodinu slovenčiny sme si pozvali našu pani učiteľku triednu, J. Iskrovú, aby nám prečítala zo svojej obľúbenej knihy. Neprišla sama. Navštívili nás aj žiaci zo špeciálnej triedy. Spolu aj s našou slovenčinárkou, pani učiteľkou A. Kočerhovou, sme sa porozprávali o filmoch aj o knihách. Pani učiteľka Iskrová si zaspomínala aj na knihu, ktorú dostala ako prvú do svojej krstnej mamy - Modlitbičky. Jednu krásnu modlitbu sme si aj prečítali. 

V sobotu, 17.3.2018, nás, turistov zo ZŠ Široké, neodradilo ani mrazivé počasie. Vydali sme sa na cestu za dobrodružstvom. Najprv naše kroky viedli do Važeckej jaskyne. Ohúrili nás kosti jaskynného medveďa, tigra a nosorožca. Obdivovali sme krásne kvapľové útvary. Potom sme v Gánovciach vyliezli na travertínovú kopu a predstavovali si, ako sa asi cítil Koloman Koky, keď našiel odtliatok mozgovne neandertálca. Vzácny nález je síce uložený v Múzeu v Prahe, ale my sme mali možnosť zažiť kus histórie v archeoparku. V Spišskej Novej Vsi sme si vyšliapali na najvyššiu vežu nielen na Slovensku, ale aj vo východnej Európe. Je vysoká 87 metrov a ponúkla nám krásny výhľad na celé mesto. Dozvedeli sme sa, že gotická veža bola pôvodne drevená, po veľkom požiari ju znovu postavili z kameňa. Cestou na Spišský salaš, kde sme sa trošku zahriali a posilnili, sme sa zastavili na Sivej brade. Nakoniec sme si našu kondičku preverili na Dreveníku. Prešli sme Rajom, ale aj Peklom a bola to poriadna skúška odvahy pre mnohých z nás. Príjemne unavení a plní dojmov sme sa večer vrátili domov.

Mgr. A. Kočerhová, Mgr. J. Iskrová. Mgr. K. Baluchová

Riaditeľka ZŠ Široké oznamuje, že na základe Kolektívnej zmluvy budú mať dňa 28.3.2018 všetci žiaci školy riaditeľské voľno pri príležitosti Rezortného dňa pracovníkov školstva. V školskej jedálni sa nevarí, žiaci sú automaticky vyhlásení z obeda. ŠKD 27.3. a 28.3.2018 z organizačných dôvodov nebude.

Mgr. Adriana Kočerhová, riaditeľka školy

Dňa 21. marca 2018 (streda) sa v našej škole uskutoční celoslovenské testovanie žiakov 9. ročníka z matematiky a slovenského jazyka. Dovolené je písať iba modrým perom! Žiaci na matematike môžu používať kalkulačku, uhlomer, pravítko, kružidlo a ceruzku. Zakázané sú mobilné telefóny a iné eletkronické zariadenia, tabuľky a iné študijné materiály.

                                                                 Hádaj, kto som ? 

Napísala o mne dcéra známeho spisovateľa a scenáristu, ktorá nepadla ďaleko od stromu. Okolo filmu sa točí celý život. Po tom, ako sa jej narodila dcérka, pustila sa do písania knihy pre deti. Mať otca spisovateľa a scenáristu a ešte aj s dobrodružnou povahou, vás ovplyvní a ani si to sami nevšimnete.

Už na vysokej škole, keď študovala filmovú produkciu na VŠMU, premýšľala, ako priblížiť film ostatným ľuďom, hlavne deťom.

Audiovizuálne umenie nás obklopuje zo všetkých strán a my ani nevieme, ako vzniká. Vieme, že existuje nejaký scenárista, či režisér. Ale čo vlastne robia? Autorka si povedala, že o mne, malom dievčatku napíše príbeh. O tom, ako nakrúcam film so svojim dedom a cez tieto naše dobrodružstvá sa deti dozvedia celý postup výroby filmu.

- „Mami! Ja som na to prišla! Ja nechcem byť námorník!“

- „A čo chceš byť, láska?“

- „Ja o tom natočím film! Veď to musí byť strašná sranda, nie? Len tak si točiť filmy o čom chceš!“ Mamka sa rozosmiala a ja som sa trošku urazila, lebo veď som prišla na najdôležitejšiu vec môjho života. Ale mamka sa mi nevysmievala, iba mi vysvetlila, že to taká sranda nie je. Ak chcem, môžem to skúsiť, musím sa však pripraviť na strašidelne veľa práce.

- „A ako vieš, mami?“

- „Zavoláme zajtra dedovi a uvidíš.“

- „Až zajtra?! Zavolajme mu už dnes!“ A ešte som dodala: „Prosím!“ Lebo to sa tak sluší a patrí.

Hádajte, ako sa volám:

Múzeum praveku Slovenska v Bojniciach opäť vyhlásilo Veľkú pravekú súťaž pre školy, do ktorej sa žiaci s p. učiteľkou Hubcejovovu zapojili. Žiaci mali za úlohu porozmýšľať, akú úlohu mohol mať praveký šaman počas života neandertálcov v Bojniciach, čo pre svojich súkmeňovcov predstavoval, v čom mohol byť dôležitý...Potom mali nakresliť, ako taký šaman vyzeral a ako bola vyzdobená jeho praveká šamanská jaskyňa. Takto vyzerajú ich predstavy....

Som neobyčajný dospievajúci chlapec, ktorého pozná azda celý svet. V živote som to nemal jednoduché. Vyrastal som bez rodičov a neustále som musel bojovať proti zlu, nad ktorým sa mi pomocou dobrých priateľov a nadprirodzených schopností podarilo vždy zvíťaziť. Mám čierne neposlušné vlasy a nad zelenými očami jazvu v tvare blesku.

Tak už viete, kto som? Ak nie, tak vám ešte prezradím, že pani spisovateľka, ktorá ma vytvorila, pochádza z Anglicka.

Uhádnite, ako sa ja, postava zo série najpredávanejších kníh 21.storočia, volám:

„Ty si nikdy neuvažoval o tom, kde sa to tvoji rodičia všetko naučili?“

„Čo všetko?“

„Čo všetko?“ zaburácal Hagrid. „Tak počkať! Chcete mi povedať, že tento chlapec - tento chlapec! – nevie ani ň – že vôbec NIČ nevie?“

„Niečo viem,“ namietol. „Napríklad počítať a také veci.“

Hagrid však len mávol rukou a povedal: „ Myslím o našom svete. O tvojom svete. Mojom svete. O svete tvojich rodičov.“

„O akom svete?“

Hagrid vyzeral, akoby mal v najbližšom okamihu vybuchnúť. „Predsa ale musíš niečo vedieť o svojom otcovi a mame,“ prehlásil. „To, že sú slávni. A ty sám, že si slávny tiež.“

„Čože? Moja mamička a ocko predsa neboli slávni, alebo snáď áno?“

Strýko Vernon zrazu našiel reč. „ Okamžite prestaňte, pane! Ja vám zakazujem, aby ste tomu  chlapcovi niečo hovorili!“

„Ty si mu vôbec nič nepovedal? Nikdy si mu nepovedal, čo bolo v tom liste, čo preňho nechal Dumbledore? Vy ste to pred ním celú tu dobu tajili?“

„Čo predo mnou tajili?“ opýtal sa dychtivo.

Sme dvaja bratia. Máme plné ružovučké líčka a krk nám zdobí motýlik. Ilustrátor Peter Cpin nás krásne namaľoval, ani sami by sme to tak perfektne nezvládli. Vymyslel nás ujo spisovateľ, ktorý sa narodil vo Zvolene. Mal rád deti a veľa pre ne písal. Aj my sme z detskej knihy. V roku 1945 musel ujo spisovateľ zo Slovenska odísť. Usadil sa v Argentíne a jeho knihy na Slovensku nesmeli vychádzať.

Hádajte, ako sa my, postavy z jeho najzábavnejšej detskej knihy, voláme:

„Brat môj, či spíš?“ „Nespím, braček.“ „A prečo nespíš?“ „To neviem.“

„Keď nevieš, tak ti poviem. Preto nespíme, lebo sme sa ešte nenaučili po ľudsky spávať.“ „Veru to je pravda pravdivá!“ „Najlepšie by bolo do tých čias pod posteľou spávať.“ „Veru to je pravda ešte pravdivejšia!“

„Nuž keď je pravda, tak poďme.“ A či veríte, či nie, naozaj sa tak stalo, verní bratia vytiahli sa spod periny, vyskočili z postele, pod posteľ sa vtiahli, spokojne sa usmievali. „Veru nám je tu lepšie!“ „Oj, lepšie, najlepšie.“

„Ani prasa nie je najsprostejšie stvorenie.“ „Oj, múdrejšie, najmúdrejšie.“ „Keď bude človek taký múdry ako prasa, pod posteľou bude spávať.“

Vlani ste hádali spisovateľov, v tomto roku sú to literárne postavy. Takže, som literárna postava. Vymyslela ma teta spisovateľka z ďalekého severu.

Poznali ma už vaši rodičia, pretože kniha z ktorej som, je už veľmi stará...teda mala by som byť aj ja. No výhodou hrdinov z kníh je , že nikdy nezostarnú a naše šibalstvá tešia veľa generácií.

Ale teraz už o mne.

Som veselá, šibalská, priateľská, veľká výmyselníčka strašne silná /veď unesiem aj svojho verného kamaráta – koňa, ktorého som si kúpila za pirátske peniaze, ktoré ukoristil môj ocko.

Poznávacím znamením, podľa ktorého ma tiež poznáte sú pehy na tvári, ryšavé vykrútené vrkoče a prúžkované farebné ponožky, najlepšie, každá inej farby.

Bývam na okraji dediny v drevenom domčeku  Vile Vilôčke sama bez rodičov, čo sa nepáči ľuďom v dedine, no mne áno, robím si čo sa mi páči, spím dokedy chcem. Spoločnosť mi robí môj  verný kamarát opička Gordon a už zmienený koník. Každý deň ma prídu pozrieť kamaráti Tomi a Anika, pre ktorých pripravím vždy niečo veselé a zaujímavé.

Ak ste ma doteraz nespoznali, prezradím vám ešte, že môj otec je kráľ Efraim  Pančušisko. Kraľuje na ostrove Kurekuredut  černošskému kmeňu Kurekuredutcancov.

Teraz si vypočujte úryvok z knihy:

• Čo ste také zjašené, deti?
• Vieš čo, pani učiteľka, ak mám byť úprimná, myslím, že tento deň sa nehodí na básotilku.
• My sa teraz venujeme deleniu.
• V taký deň by sa nemalo nič rozdeľovať, iba  ak zábava.
• V zabávaní by si hádam obstála?
• Nie, na zabávanie nemám bunky. Ale viem o škole, kde nemajú nič iné ako zábavu. Celý deň zabávanie, stojí na rozvrhu.
• No toto!
• V Austrálii. V jednej osade pri železničnej stanici. V južnej Austrálii.
• A ako sa zabávajú?
• Všelijako. Väčšinou sa to začína tak, že vyskakujú zaradom z okna. Potom sa pustia do obrovského revu, všetci sa zase vrútia do triedy a skáču po laviciach, čo im sily stačia.
• A čo na to hovorí pani učiteľka?
• Tá? No predsa skáče spolu s nimi.

Tak už viete kto som? Tak rýchle utekajte s napísaným menom a vhoďte ho do pripravenej krabice.

Milí rodičia,

blíži sa pomaličky apríl a my budeme znova zbierať hliník a papier v rámci Dňa Zeme. Zber ale v našej škole prebieha neustále a týka sa to hlavne elektroodpadu, batérií, tonerov do tlačiarní a aj tetrapakov od SABI mlieka. Pomôžte aj Vy našej Zemi, aby tu pre nás boli podmienky pre život lepšie a krajšie a neznečisťujme si ju zbytočným odpadom. Srdečne ďakujeme za Vašu spoluprácu.Zber papiera a hliníkovej fólie bude vyhlásený v školskom rozhlase aj na stránke školy.

Naše dobrodružstvá začínajú v prostredí krásnych slovenských hôr, kde vtáky štebocú, oblaky vrhajú svoj tieň na sviežu rozkvitnutú lúku, pasienky vábia všetky oči, aby sa prišli na ich krásu pozrieť a obdivovať ich. Už asi tušíte, že sme dvaja. Áno dvaja, sme dvaja najlepší priatelia. Prečo najlepší?
Pretože práve láska k prírode  a k ovečkám nás spojila natoľko, že sme sa stali dvaja nerozluční valasi, ktorí si radi pochutnajú aj na slaninke. Okrem toho, že vieme hrať na fujare, najradšej chodíme oblečení v tradičných ľudových odevoch.
Vymyslela nás pani spisovateľka práve preto, aby sme jej dcére pripomenuli krásy a čaro Slovenska.

Hádajte, ako sa my, postavy z jej najznámejšej knihy voláme:

 „Čože robíš kamarát?“  „Vari muchy naháňaš?“

„Čožeby muchy! Medveďa!“

Zohli sa obaja k zemi a potom sa na seba zahľadeli.

„A kdeže je nám pes, že celú noc ani nebrechol?“

„Dunčo! Hej, Dunčo!“

„Vari ho len medveď neroztrhal?“

A Dunčo zatiaľ spal v kolibe, rovno na lavici, ešte sa aj huňou poprikrýval, predné laby založil za hlavu, odfukoval, a len keď posledné slová začul, vykĺzol z koliby, štekol a robil sa, že vetrí na všetky strany.

„Hľadaj, hľadaj!“ – pobádali ho valasi, ale keď sa rozbehol na opačný koniec, nedôverčivo mávli rukou a sami sa dali kolenačky po medvedích stopách rovno k lesu. A Dunčo len zobďaleč za nimi.

Dňa 12. 3. 2018 sa v našej škole uskutočnila ďalšia literárna beseda. Medzi žiakov 1. stupňa zavítala  pani Marka Staviarska, mladá spisovateľka kníh pre deti. Svojím  rozprávaním o tom, ako sa točí film a ako písala svoje prvé knihy, zaujala našich mladých čitateľov. Žiaci mali  vopred pripravené otázky, na ktoré im spisovateľka  s radosťou  odpovedala. Na záver si žiaci mohli kúpiť knihy aj s venovaním autorky.

Do galérie Florbal dievčatá boli pridané fotografie.