Som neobyčajný dospievajúci chlapec, ktorého pozná azda celý svet. V živote som to nemal jednoduché. Vyrastal som bez rodičov a neustále som musel bojovať proti zlu, nad ktorým sa mi pomocou dobrých priateľov a nadprirodzených schopností podarilo vždy zvíťaziť. Mám čierne neposlušné vlasy a nad zelenými očami jazvu v tvare blesku.
Tak už viete, kto som? Ak nie, tak vám ešte prezradím, že pani spisovateľka, ktorá ma vytvorila, pochádza z Anglicka.
Uhádnite, ako sa ja, postava zo série najpredávanejších kníh 21.storočia, volám:
„Ty si nikdy neuvažoval o tom, kde sa to tvoji rodičia všetko naučili?“
„Čo všetko?“
„Čo všetko?“ zaburácal Hagrid. „Tak počkať! Chcete mi povedať, že tento chlapec - tento chlapec! – nevie ani ň – že vôbec NIČ nevie?“
„Niečo viem,“ namietol. „Napríklad počítať a také veci.“
Hagrid však len mávol rukou a povedal: „ Myslím o našom svete. O tvojom svete. Mojom svete. O svete tvojich rodičov.“
„O akom svete?“
Hagrid vyzeral, akoby mal v najbližšom okamihu vybuchnúť. „Predsa ale musíš niečo vedieť o svojom otcovi a mame,“ prehlásil. „To, že sú slávni. A ty sám, že si slávny tiež.“
„Čože? Moja mamička a ocko predsa neboli slávni, alebo snáď áno?“
Strýko Vernon zrazu našiel reč. „ Okamžite prestaňte, pane! Ja vám zakazujem, aby ste tomu chlapcovi niečo hovorili!“
„Ty si mu vôbec nič nepovedal? Nikdy si mu nepovedal, čo bolo v tom liste, čo preňho nechal Dumbledore? Vy ste to pred ním celú tu dobu tajili?“
„Čo predo mnou tajili?“ opýtal sa dychtivo.