Sme dvaja bratia. Máme plné ružovučké líčka a krk nám zdobí motýlik. Ilustrátor Peter Cpin nás krásne namaľoval, ani sami by sme to tak perfektne nezvládli. Vymyslel nás ujo spisovateľ, ktorý sa narodil vo Zvolene. Mal rád deti a veľa pre ne písal. Aj my sme z detskej knihy. V roku 1945 musel ujo spisovateľ zo Slovenska odísť. Usadil sa v Argentíne a jeho knihy na Slovensku nesmeli vychádzať.
Hádajte, ako sa my, postavy z jeho najzábavnejšej detskej knihy, voláme:
„Brat môj, či spíš?“ „Nespím, braček.“ „A prečo nespíš?“ „To neviem.“
„Keď nevieš, tak ti poviem. Preto nespíme, lebo sme sa ešte nenaučili po ľudsky spávať.“ „Veru to je pravda pravdivá!“ „Najlepšie by bolo do tých čias pod posteľou spávať.“ „Veru to je pravda ešte pravdivejšia!“
„Nuž keď je pravda, tak poďme.“ A či veríte, či nie, naozaj sa tak stalo, verní bratia vytiahli sa spod periny, vyskočili z postele, pod posteľ sa vtiahli, spokojne sa usmievali. „Veru nám je tu lepšie!“ „Oj, lepšie, najlepšie.“
„Ani prasa nie je najsprostejšie stvorenie.“ „Oj, múdrejšie, najmúdrejšie.“ „Keď bude človek taký múdry ako prasa, pod posteľou bude spávať.“